Hodiny tikajú. USA sťahujú z Ukrajiny svoju ochrannú ruku. Čo všetko bude Kyjevu chýbať?

Pozornosť celého sveta sa momentálne upiera na situáciu na Ukrajine. Spojené štáty po piatkovej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom pozastavili Kyjevu vojenskú pomoc. Tá sa má obnoviť vtedy, keď bude Zelenskyj pripravený rokovať s Ruskom o mieri.

Médiá spočiatku informovali, že rozhodnutie sa týka financovania nových dodávok zbraní na Ukrajinu. Agentúra Reuters však neskôr uviedla, že pravdepodobne sa zastavia aj dodávky vojenského vybavenia, ktoré schválil bývalý prezident Joe Biden, vrátane munície, rakiet a iných systémov.

Dodajme, že vojenská pomoc Ukrajine prebieha prostredníctvom dvoch hlavných kanálov. Tým prvým sú priame dodávky zbraní zo zásob Pentagónu [Trumpova administratíva zdedila Kongresom schválené oprávnenie poskytnúť Ukrajine zbrane v hodnote 3,85 miliardy dolárov, pozn. red.].

Druhým je program s názvom Iniciatíva na podporu bezpečnosti Ukrajiny, prostredníctvom ktorého dostáva Kyjev finančné prostriedky. Tie môže následne použiť len na nákup novej vojenskej techniky priamo od amerických obranných spoločností.

Američania poskytli Ukrajine polovicu vojenskej pomoci

Zastavenie dodávok zbraní a obranného vybavenia pre Ukrajinu znamená obrovský problém. Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku pravidelne aktualizuje prehľad poskytnutej pomoci Ukrajine. Tá od Spojených štátov tvorí takmer polovicu koláča.

Celkovo poskytli Ukrajine finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc v hodnote 114 miliárd eur, zatiaľ čo zvyšok sveta ju podporil približne 144 miliardami eur. Amerika však poskytla Kyjevu zbrane a vybavenie za 64 miliárd eur, pričom ostatní spojenci „len“ za zhruba 62 miliárd.

Denník New York Times spresňuje, že USA z existujúcich zásob vyčlenili Ukrajine zbrane, náboje a vojenské vybavenie za 32 miliárd eur.

Na zistenie rozmeru americkej vojenskej pomoci sa však nestačí pozrieť len na hodnotu toho, čo Washington dosiaľ Kyjevu naposielal, ale aj na konkrétne položky, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch čoraz viac chýbať ukrajinskej armáde.

Kritický bod: Protivzdušná obrana a informačné technológie

Už krátko po správe o pozastavení pomoci začali lídri kalkulovať, s čím nemôžu do budúcna rátať. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal uviedol, že vznikne problém na poli protivzdušnej obrany.

Americké Patrioty sú totiž jediným systémom schopným odraziť údery ruských balistických rakiet, ako sú napríklad hypersonické strely Kinžal. Šmyhal skonštatoval, že teraz nebude podstatne náročnejšia len ich oprava a údržba, ale vyschnú aj dodávky potrebnej munície.

Zabolela by aj strata takých zariadení, ako sú bojové vozidlá Bradley či rakety GMLRS navádzané pomocou GPS. Ich absencia by podľa magazínu Economist poskytla Rusku oveľa väčší manévrovací priestor za frontovou líniou.

Takisto je na stole otázka, či nebudú mať Ukrajinci opäť problém s muníciou. Pripomeňme, že po tom, čo pre odpor Kongresu nastal vlani výpadok americkej pomoci, jej mali Ukrajinci ďalších šesť mesiacov nedostatok. A z frontu prichádzali správy, že Rusi majú aj desaťnásobnú palebnú prevahu.

Hoci Economist píše, že strata americkej munície nie je až taká podstatná ako špičkové zariadenia, odborníci z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie konštatujú, že pre Kyjev je „kľúčový“ práve „objem“ vojenskej pomoci, nie „konkrétne systémy“.

„Okrem zbraní potrebujú bojujúce armády muníciu všetkého druhu, od ručných zbraní cez mínomety až po delostrelectvo, a množstvo bežného materiálu, ako sú nákladné vozidlá, okuliare na nočné videnie a náhradné diely,“ píšu Mark Cancian a Chris Park.

Netreba zabúdať zároveň na to, že aj keď Európa výrazne navýšila výrobu delostreleckých granátov, ktorá by už mala presahovať milión kusov ročne, kapacity Ruska sú aj v roku 2025 stále takmer dvojnásobné, než majú západní spojenci dohromady.

Napriek tomu je ešte jedna oblasť, ktorá bude pre Ukrajinu kritická, ak by sa USA rozhodli uťať pomoc kompletne. Sú ňou spravodajské informácie a vojenské komunikačné kanály, ktoré poskytuje napríklad sieť satelitov Starlink. Zatiaľ pritom nie je jasné, či k nim Amerika plánuje zastaviť prístup a ukončiť zdieľanie spravodajských informácií o cieľoch hlboko v Rusku.

Môžu spojenci nahradiť americkú pomoc?

Pri odhadoch, ako dlho môže Ukrajina odolávať Rusku bez americkej pomoci, sú kľúčové najmä dva faktory – či sa bude stopka americkej pomoci rozširovať (napríklad na poskytovanie informácií tajnými službami) a do akej miery budú Kyjev a jeho do hrude sa bijúci európski spojenci schopní a ochotní suplovať americkú vojenskú pomoc.

Vyhliadky nie sú na prvý pohľad také zlé. Najvýznamnejší európski hráči ako Macron či Starmer naďalej sľubujú Kyjevu neochvejnú podporu a ďalšiu pomoc a známi analytici ako Michael Kofman konštatujú, že Ukrajina je dnes „oveľa menej závislá od Spojených štátov, pokiaľ ide o jej každodenné bojové potreby, ako tomu bolo pred rokom“.

Economist napríklad konkretizuje, že oficiálne by mohol byť náhradou Patriotov francúzsko-taliansky systém SAMP/T, no ak by sa vyrábal vo veľkom. V praxi tiež za americkými systémami zaostáva, hoci by mal čoskoro prejsť modernizáciou.

Ukrajina vie tiež sčasti nahradiť chýbajúcu delostreleckú muníciu sabotážnymi dronmi, ktoré sú na bojisku často účinnejšie ako delostrelectvo a stoja zlomok ceny. Napriek tomu, bez delostrelectva by mali bezpilotné lietadlá v prebiehajúcej vojne len obmedzený význam. Kľúčová tak bude rola európskych zbrojárov a schopnosť kontinentu zásobovať Ukrajinu nábojmi miestnej výroby.

Najkomplikovanejšie by bolo nahradiť americké informačné kanály. Ukrajinský predstaviteľ pre Economist napríklad uviedol, že sa pracuje na záložnom systéme využívajúcom podobné technológie ako Starlink, no prechod by bol náročný a Kyjev by stratil jednu z kľúčových výhod.

Dodajme, že Rusi na bojisku v ostatných mesiacoch pomaly ale isto postupujú. Ukrajina má menej mužov ako Rusko a pokiaľ nedokázala zatlačiť agresora späť za svoje hranice so zbraňami a vojenskou pomocou Ameriky, ťažko predpokladať, že to bude bez Ameriky, napriek potenciálnemu zvýšeniu európskej pomoci, inak.

Americkí predstavitelia a analytici, na ktorých sa v pondelok odvolal New York Times, konštatujú, že Ukrajina by mohla vydržať zastavenie dodávok zo strany USA niekoľko týždňov až mesiacov.

To sa zhoduje so staršími vyjadreniami bývalých vysokopostavených členov ukrajinskej armády. Generálporučík Ihor Romanenko, niekdajší zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, pre katarskú Al-Džazíru napríklad uviedol, že Kyjev vydrží „šesť mesiacov“.

Možno aj preto Zelenskyj v utorok rétoricky otočil o 180 stupňov. A na sociálnej sieti X napísal, že je pripravený "pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa na dosiahnutí trvalého mieru".